Zamyslenie sa nad významom známostí

Je zaujímavé, ako niektorí ludia naším životom prejdú bez jediného slova, niektorí sa zdržia - či už kratšie alebo dlhšie. Závisí to od toho, prečo sme ich stretli, akú úlohu zohrávajú v našom živote a čo nám to má do budúcna dať. Nikdy nevieme ako dlho sa dotyčný človek v našom živote zdrží. Či je to člen rodiny, priateľ, kamaráti alebo nový známy. No je jasné, že všetky známosti, vzťahy a spolužitia nás posúvajú a formujú k tomu aký sme, čím sa časom, vekom a skúsenosťami stávame. Či v dobrom, alebo aj v nie úplne najlepšom slova zmysle.

Nejak som na tieto myšlienky došla po tom, čo som premýšľala o osobe, ktorú ľúbim a o tom, akú úlohu zohráva v mojom živote. Dúfam, že to nieje jedna z tých krátkodobých úloh, a že cieľom nie je pocítiť chuť veľkého sklamania, ale konečne určitej istoty, lásky, pohody, porozumenia a spoločného bytia s človekom, na ktorom mi záleží najviac na svete.

Sme spolu pol roka snáď denne, máme spoločnú prácu, často spolu trávime voľný čas, aj viac dní a nocí za sebou ak sa dá. A aj keď ho už poznám celkom dobre, vrátane nedostatkov, ktoré máme každý, neviem si dni bez neho predstaviť.

A ešte keď si spomeniem na to, ako dlho sa mi páčil, zaujímal ma a chcela som ho spoznať..., po akom čase sa to stalo a čo ma to na začiatku stálo. Počúvať neustále odhováranie od trávenia času s ním, ohováranie jeho osoby, vyťahovanie všetkého zlého čo kedy spravil a nespravil... A to buď od človeka, čo ho ani nepoznal, alebo od človeka, s ktorým sa nerozišiel v najlepšom. No dotyční ľudia mali jednu smolu. Ten človek ma zaujal natoľko, že som sa odradiť nenechala, dala som na svoj pocit a dobre som spravila. Inak by som dnes nebola taká spokojná a šťastná, aká s tou osobou som. A preto by som bola rada, keby čas spoločného vzťahu nebol len skúšobný, pripravujúci ma na niečo iné v živote, ale bol by to, čo ma v živote čaká. Pretože to je to, čo chcem...