Zamyslenie sa nad významom známostí

Je zaujímavé, ako niektorí ludia naším životom prejdú bez jediného slova, niektorí sa zdržia - či už kratšie alebo dlhšie. Závisí to od toho, prečo sme ich stretli, akú úlohu zohrávajú v našom živote a čo nám to má do budúcna dať. Nikdy nevieme ako dlho sa dotyčný človek v našom živote zdrží. Či je to člen rodiny, priateľ, kamaráti alebo nový známy. No je jasné, že všetky známosti, vzťahy a spolužitia nás posúvajú a formujú k tomu aký sme, čím sa časom, vekom a skúsenosťami stávame. Či v dobrom, alebo aj v nie úplne najlepšom slova zmysle.

Nejak som na tieto myšlienky došla po tom, čo som premýšľala o osobe, ktorú ľúbim a o tom, akú úlohu zohráva v mojom živote. Dúfam, že to nieje jedna z tých krátkodobých úloh, a že cieľom nie je pocítiť chuť veľkého sklamania, ale konečne určitej istoty, lásky, pohody, porozumenia a spoločného bytia s človekom, na ktorom mi záleží najviac na svete.

Sme spolu pol roka snáď denne, máme spoločnú prácu, často spolu trávime voľný čas, aj viac dní a nocí za sebou ak sa dá. A aj keď ho už poznám celkom dobre, vrátane nedostatkov, ktoré máme každý, neviem si dni bez neho predstaviť.

A ešte keď si spomeniem na to, ako dlho sa mi páčil, zaujímal ma a chcela som ho spoznať..., po akom čase sa to stalo a čo ma to na začiatku stálo. Počúvať neustále odhováranie od trávenia času s ním, ohováranie jeho osoby, vyťahovanie všetkého zlého čo kedy spravil a nespravil... A to buď od človeka, čo ho ani nepoznal, alebo od človeka, s ktorým sa nerozišiel v najlepšom. No dotyční ľudia mali jednu smolu. Ten človek ma zaujal natoľko, že som sa odradiť nenechala, dala som na svoj pocit a dobre som spravila. Inak by som dnes nebola taká spokojná a šťastná, aká s tou osobou som. A preto by som bola rada, keby čas spoločného vzťahu nebol len skúšobný, pripravujúci ma na niečo iné v živote, ale bol by to, čo ma v živote čaká. Pretože to je to, čo chcem... 

Opis posledného obdobia a letného voľna

Po dlhej pauze som sa rozhodla zas niečo napísať... Od mája prešlo veľa času, no nič také podstatné sa nezmenilo. Akurát som spromovala, čiže mi pribudli dve písmenká pred meno aj s bodkou. Píšem ako by som to spravila ľavou zadnou no úplne jedno mi vtedy všetko nebolo... Ale bola som dosť podporovaná od okolia, moja láska dokonca nespala noc pred štátnicami-a ja som spala celkom v pohode - stresovala som kus až tam :). Ale nečudo keď každý hovoril ako dlho sa učil a že to ešte nevie a moja dĺžka učenia bola asi hmmm, desatina z niektorých. Tak som mala chvíľu depku, ale toľko som sa tomu nejak odmietala venovať.. mala som aj iné veci na práci :).

No teraz možno dnes a zajtra budem trošku ja v tejto situácii obrátene. Moja polovička má zajtra skúšky z autoškoly, dosť sa tomu posledné dni venovala, tak zajtra musíme oslavovať aj keby traktory padali...

Leto sa pomaly končí, budem musieť ochvíľu na zápis na blbé inžinierske štúdium do ktorého ma každý núti, ale ja radšej ešte na to nemyslím a vybavujem si príjemnejšie veci z teplého obdobia. Napríklad Barcelonu, kde sme boli v júni. Bolo tam úžasne, je to veľmi krásne mesto, v ktorom by som rada strávila ešte aspoň týždeň - bol to pracovný výlet spojený s dovolenkou, ktorá prevažovala - a jedno šťastie, že umňa sa práca aj dovolenka aj súkromie prekrýva s mojou polovičkou, ktorá ani tam nechýbala. Mali sme super apartmán ešte s jedným párom, pochodili sme veľa pamiatok, vodný svet, aquapark, zoo s delfináriom, gaudiho záhradu, krásnu veľkú fontánu spievajúcu svietiacu(trošku iná ako košická)...

A inak sme tam šli letecky a ja som letela prvý krát konečne - a to deň po úspešne absolvovaných štátniciach na leteckej. Kvôli tomu som si aj prekladala štátnice, pretože okrem prvého dňa som bola celé skúškové odcestovaná. Čiže trošku zhonu nezaškodí, ale o to viac som si to tam potom mohla v kľude užiť.

Medzitým bolo trošku dovolenkovo u nás doma, lebo sa byt vyprázdnil z dôvodu dovolenky inej časti rodiny, tak som mala dva týždne pre seba a pre svoju lásku byt, čo by sa mohlo stávať častejšie. Síce som vtedy navarila toľko čo asi za celý život predtým nie :) ale vp. Preistotu nič také zložité. A samozrejme to bolo popri práci, neboli sme 2 týždne doma zavretí, čiže taký bežný život dvoch ľudí po čase...

Mali sme ešte pár výletov na záhradu, opekačku na alpinku a teraz naposledy cez víkend sme boli na chate kde bola super grilovačka, guláš, vínko a tak :)...

Ja som hlavne rada vždy keď niesom doma, alebo som doma sama - no nie tak úplne sama ;) ale mám pokoj od ľudí čo vždy niečo chcú, vždy niečo opakujú, kričia a podobne. Vtedy som pokojná a čím častejšie sa mi to stáva, tým viac si uvedomujem že chcem odísť z domu. A budem sa musieť začať snažiť, aby sa mi to aj podarilo v nejakom reálnom čase - podľa možnosti nie dlhom.