Neviem presne čo chcem týmto príspevkom povedať, len viem, že napriek tomu, že som priam neúnosne unavená (za posledné 3 noci som toho veľa nenaspala), chcem ho trošku nabiť pozitívnou energiou, ktorú v sebe pre zmenu mám.
Posledné dni boli dosť rušné, miestami náročné, no napriek tomu dobré. Ešte včera som mala kvôli jednej veci rozpísaný iný typ príspevku, nie tak pozitívny, o výčitkách a svedomí. Nie že by to už nebolo vôbec aktuálne, no keďže som ho nedopísala, v terajšom stave by som to už nezvládla vyjadriť tak precítene.
Vonku je krásne, práve na mňa dopadá cez pootvorené okno slnečný lúč, opaľujúci mi krk a mne je fajn. Chce sa mi spať, no ten pocit sa zatiaľ úspešne snažím ignorovať, pretože deň je príliš krátky na to, aby som ho prechrápala... Nie že by nebolo príjemné aj to, no niekedy to môže byť strata času, ktorý sa dal stráviť užitočnejšie, prípadne oveľa príjemnejšie.
Tieto riadky vlastne nemajú nijaké špeciálne poslanie. Snáď aby si niektorý nemysleli, že sa mám vždy depresívne, prípadne poďakovanie jednej osobe, ktorú som v posledných dňoch lepšie spoznala, aspoň si to myslím, a cítila som sa v jej spoločnosti veľmi dobre. Nad tým, aké následky bude mať naše zblíženie veľmi premýšľať nechcem. No keďže si myslím, že nič sa nedeje len tak, čas ukáže. Jedno, čo som si zas a znova overila je, že nie vždy treba dať len na prvý dojem, reči iných alebo jednoducho súdiť bez poznania, ale o tom možno niekedy nabudúce.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára